Jašterica živorodá

Jašterica živorodá (lat. Zootoca vivipara) je široko rozšíreným eurázijským plazom, a vôbec najhnojnejším druhom strednej Európy.

• Patrí k najrozšírenejším pozemným plazom na svete, nachádza sa v celej Európe, západnej až východnej Ázii, od Írska po Hokkaidō a Sachalin. Chýba na územiach v okolí Čierneho mora a vo väčšine stredomorských oblastí, hoci sa vyskytuje aj v severnom Portugalsku a Španielsku, v severnom Taliansku, Sbrsku, Macedónii a Bulharsku. Vďaka svojej prispôsobivosti dokáže žiť jašterica živorodá vo vysoko položených oblastiach, pričom pomyselnú hranicu jej výskytu tvorí až polárny kruh.

• Jašterica živorodá je aktívna počas dňa, väčšinu času trávi na zemi, hoci sa dokáže veľmi dobre šplhať po stromoch, či skalách. Jej potravou sa stávajú bezstavovce, obzvlášť hmyz. Sama sa stáva častou potravou hadov, alebo väčších dravých vtákov.

• Tento druh začína hibernovať v septembri, či až v októbri, najčastejšie pod zemou, alebo pod kamennými návalmi. Prebúdza sa pritom až koncom februára, avšak druhy z teplejších oblastí nehibernujú vôbec.

• Pária sa v apríli, alebo až v máji, pričom samček dosahuje pohlavnú dospelosť v druhom, a samička v treťom roku života. Samec samicu pri párení pevne zovrie, a tá môže pevným uhryznutím dať najavo svoj nesúhlas s nadchádzajúcim aktom. Mláďatá sa vyvíjajú v matkinom bruchu približne tri mesiace. Svoj názov jašterica dostala práve pre, medzi jaštericami neobvyklú vlastnosť - rodiť živé mláďatá, čo býva odôvodňované snahou o adaptáciu v severnejších oblastiach. Takisto sa však stáva, že v niektorých lokalitách živé mláďatá nerodí a podobne ako iné jašterice, kladie vajíčka. Mladé jašterice sa rodia vo vaječnej blane, z ktorej sa takmer okamžite dostávajú von, sú čierne a merajú približne 4 cm.

• Jašterica živorodá patrí k dlhovekým plazom, dožíva sa aj viac ako 15 rokov.

Jašterica múrová

Jašterica múrová (lat. Podarcis muralis) je druh z čeľade Jašterovité, a je kriticky ohroženým druhom plazov Českej republiky.

• Jej výskyt je pozorovateľný najmä v západnej, strednej a južnej Európe, s rozsahom až po západnú Áziu.
V strednej Európe je to prevažne - Slovensko, Maďarsko, a v Česká republika, kde je jej výskyt len pri obci Štramberk.
Počet tamojšej populácie je veľmi nízky, ale stabilný, okolo 150 jedincov.

• Sfarbenie jašterice múrovej je značne variabilné, prevláda hnedá, až hnedosivá farba s výrazným sieťovaním.
Samčekovia tohto druhu majú podstatne nápadnejšie a sýtejšie sfarbené brucho, poväčšine s čiernymi drobnými škvrnami.
Tento druh jašterice dorastá do dĺžky 20 cm.

• Jaštericu múrovú nájdeme na slnečných, ale vlhkých okrajoch listnatých lesov, skalnatých svahoch kopcov, v zarastených skalkách, či hromadách kameňov, ale takisto pri priehradách. Takisto sa dá spozorovať na chemicky neošetrených viniciach, či zrúcaninách hradu, alebo polozrúcaných múroch starých budov.

• Telo jašterice múrovej je uspôsobené na nezvyčajný pohyb po kolmých stenách, a vďaka pomerne dlhým a silným nohám dokážu aj výborne skákať. Zimuje len veľmi krátko, dokonca je potvrdené, že za priaznivejších klimatických podmienok nemusí hybernovať vôbec.

• Samčekovia majú silne vyvinutý teritoriálny zmysel, na jar preto medzi sebou často až veľmi drsne bojujú. Takto strácajú ostražitosť, a sú ľahko polapiteľný. Pária sa v máji, v júli samička znáša do jamiek v zemi 3-10 vajíčok, z ktorých sa po niekoľkých týždňoch inkubácie liahnú malé jašterice.

• Živí sa hmyzom všetkého druhu - pavúkmi, červami, či húsenicami a larvami. Sama má veľa prirodzených nepriateľov, mimo iných aj niektoré druhy herpetofágnych (špecializujúcich sa na lov plazov) užoviek.