Jašterica živorodá (lat. Zootoca vivipara) je široko rozšíreným eurázijským plazom, a vôbec najhnojnejším druhom strednej Európy.
• Patrí k najrozšírenejším pozemným plazom na svete, nachádza sa v celej Európe, západnej až východnej Ázii, od Írska po Hokkaidō a Sachalin. Chýba na územiach v okolí Čierneho mora a vo väčšine stredomorských oblastí, hoci sa vyskytuje aj v severnom Portugalsku a Španielsku, v severnom Taliansku, Sbrsku, Macedónii a Bulharsku. Vďaka svojej prispôsobivosti dokáže žiť jašterica živorodá vo vysoko položených oblastiach, pričom pomyselnú hranicu jej výskytu tvorí až polárny kruh.
• Jašterica živorodá je aktívna počas dňa, väčšinu času trávi na zemi, hoci sa dokáže veľmi dobre šplhať po stromoch, či skalách. Jej potravou sa stávajú bezstavovce, obzvlášť hmyz. Sama sa stáva častou potravou hadov, alebo väčších dravých vtákov.
• Tento druh začína hibernovať v septembri, či až v októbri, najčastejšie pod zemou, alebo pod kamennými návalmi. Prebúdza sa pritom až koncom februára, avšak druhy z teplejších oblastí nehibernujú vôbec.
• Pária sa v apríli, alebo až v máji, pričom samček dosahuje pohlavnú dospelosť v druhom, a samička v treťom roku života. Samec samicu pri párení pevne zovrie, a tá môže pevným uhryznutím dať najavo svoj nesúhlas s nadchádzajúcim aktom. Mláďatá sa vyvíjajú v matkinom bruchu približne tri mesiace. Svoj názov jašterica dostala práve pre, medzi jaštericami neobvyklú vlastnosť - rodiť živé mláďatá, čo býva odôvodňované snahou o adaptáciu v severnejších oblastiach. Takisto sa však stáva, že v niektorých lokalitách živé mláďatá nerodí a podobne ako iné jašterice, kladie vajíčka. Mladé jašterice sa rodia vo vaječnej blane, z ktorej sa takmer okamžite dostávajú von, sú čierne a merajú približne 4 cm.
• Jašterica živorodá patrí k dlhovekým plazom, dožíva sa aj viac ako 15 rokov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára